Každý, kto sa rozhoduje - "že chce", alebo sa už rozhodol - "že chce" chovať napr. ragdolly vstupuje do tejto rieky s istými plánmi, predsavzatiami a možno aj ambíciami. Veľmi záleží aj na tom, ako začína, s kým spolupracuje, aké má ciele...
Tak ako povedal Jan Werich po pristátí ľudí na Mesiaci: "Lidé jsou různí, povětšinou hovada". My možeme začať tento článok podobným výrokom: "Chovatelia sú rôzni, niektorí ...".
Ale neplačte, nie je to také pesimistické a nájsť toho správneho chovateľa môjho budúceho mačiatka nie je až také zložité. Treba si dať len do súladu vlastné predstavy a skutočnosť. Aj chovatelia sú len ľudia a majú vlastné predstavy o chove. Niektorí chcú len "jeden vržík", alebo si to chcú len vyskúšať. Iní majú výstavné ambície, chcú aby ich meno žiarilo na výstavných doskách, ktoré znamenajú svet. Ďalší považujú chov za to správne miesto pre naplnenie vlastných ambícií, ktoré sa im nepodarilo naplniť, či už v pracovnom živote, alebo vo vlastných deťoch. Pre niektorých chov predstavuje spôsob, ako zaplniť čas na materskej, alebo po rozvode, po odchode detí z domu... Sú aj takí, čo predpokladajú, že chov bude vylepšovať ich vlastný rozpočet. Medzi chovateľmi nájdete aj ľudí, čo chcú okoliu dokázať, akí sú "super". Sú však aj takí, ktorí sa chovu chcú venovať seriózne, nevstupujú do tejto rieky s nereálnymi predstavami, chcú pracovať na zušľachtení "svojho" plemena.
Ako teda spoznať toho správneho? Na to nie je jednoduché dať odpoveď. Ten "správny" pre mňa, nebude ten "správny" pre môjho kamaráta. Rozhodnutie je preto len a len vo vašich rukách.
Myslím, že Pán Boh má monetálne iné starosti ako "stvoriť chovateľa k obrazu svému" a preto verím v evolúciu a pána Darwina. Pokúsim sa definovať niekoľko základných vývojových štádií chovateľa. Ten váš "správny" chovateľ sa môže nachádzať v ľubovoľnom štádiu svojho evolučného vývoja. Počas svojej chovateľskej existencie môže stúpať aj klesať na svojom vlastnom evolučnom rebríčku. Hľadajte takého, ktorý je na podobnom stupni, ako ste vy sami. Tam je najväčší predpoklad, že si budete spolu rozumieť a pretože bude takýto chovateľ hovoriť "vašou vlastnou rečou", tak je veľká šanca, že pochopí, aké mačiatko hladáte.
1. evolučné štádium
Chovateľ, nezáleží na tom z akých pohnútok, si kúpi jednu - dve mačky, prípadne aj kocúra - také, ktoré sú k dispozícii na trhu práve vtedy, keď sa on sám rozhodol začať chovať. Nerieši rodokmene. Nerieši výstavy. Nerieši zdravie z dlhodobého hľadiska. Proste chová - bez ohľadu na typ, povahu a zdravotné hľadisko kúpených kočiek. Uplatňuje v chove v zásade dve rôzne hľadiská. Buď "chov je bizniiiis" a kritériom je minimalizácia nákladov a maximalizácia zisku (ako by povedal ekonóm). Alebo "tie mačiatka sú také roztomilééé" alebo "takú farbičku ešte nemám" alebo "oni sú všetky také k pomuchlání" alebo ... - tam sú kritériom obvykle vlastné nenaplnené ambície v práci alebo v osobnom živote, alebo proste len vyplnenie prázdneho času vo svojom živote.
Mačiatka táto skupina chovateľov predá komukoľvek, kto o ne prejaví záujem. Bez problémov vám predajú zviera do chovu a vôbec neriešia, či to zviera skutočne má chovné / výstavné kvality. Weby a inzeráty často začínajú slovami "sme malá chovateľská stanica" ..."plemeno ragdoll nás oslovilo" ..."naša mačička je proste tak úžasná ...". Niektorí títo chovatelia by možno aj spolupracovali a majú snahu sa evolučne posunúť vyššie, ale obvykle nikto o spoluprácu s nimi nemá záujem.
V takejto chovateľskej stanici neočakávajte seriózny chovateľský servis, ani relevantné informácie, ani rady - ak náhodou sa dostanete do problémov. Proste kupujete mačiatko "as is". Cena často zodpovedá (v prípade non biznis chovateľov) evolučnému stupňu.
2. evolučné štádium
Je to vlastne len evolučne vyššie štádium chovateľa z prvého stupňa. Takýto chovatelia už vlastnia aj kocúra aj nepríbuzné mačky a množia "s cieľom". V prípade bizniiiis verzie zvýšenia zisku - lebo chovajú na kvalitnejších zvieratách a tak samozrejme cena mačiatok je vyššia. V prípade "napĺňania osobných ambícií" majú pocit, že už nie sú začiatočníci, že dosiahli chovateľské úspechy, prípadne že už všetko vedia, všetkému rozumejú.
Chovatelia v tomto evolučnom štádiu venujú určitú pozornoť zdravotným rizikám - v inzerátoch často nájdete vetu "chov negatívne testovaný", nechovajú na extrémne agresívnych alebo extrémne plachých kočkách. Štandard si možno prečítali, možno aj pochopili, ale v chove sa riadia svojím vlastným vkusom - často s cieľom zvýšiť predajnosť mačiatok. Nezaujíma ich, ako sa ich odchovy vyvíjajú z dlhodobého hľadiska, dôležité je, aby v čase predaja boli "roztomilé, k pomuchlání ...".
Niekedy sa takýto chovateľ ukáže aj na výstave, často len v kategórii mačiatok, prípadne vychodí so svojim zvieraťom titul Championa a má pocit, že dosiahol fantastické výstavné úspechy. Titul Ch potom na svojich stránkach prezentuje ako dosiahnutie výstavného Olympu.
Veľmi často sa v tejto skupine chovateľov prelínajú bizniiis model a "chov pre chov" model. Veľmi často títo chovatelia skĺznu proste do roviny "celoročnej produkcie mačiatok". Nech ich chovateľskú stanicu navštívite v ktoromkoľvek čase, vždy majú nejaké mačiatka na predaj. Nech si pozriete facebook, alebo inzertné servery, v ktoromkoľvek čase majú mačiatka na predaj.
Svojim odchovom na tomto evolučnom štádium sa snažia zaistiť kvalitné domovy. Niekedy je to len na úrovni obchodníckej frázy a v skutočnosti predajú komukoľvek, inokedy sa aj o svoje odchovy "primerane" zaujímajú. Bohužiaľ nových chovateľov dokážu poučiť len do takej miery, ako chov chápu oni sami a len veľmi zriedkavo sa svojimi vlastnými silami dostanú evolučne ďalej. Svoje mačky považujú za kvalitné a preto svoje odchovy bez problémov predávajú ďalej na chov, veľmi často začiatočníkom z predchádzajúcej skupiny. Na ich weboch nájdete nejaké podobné hodnotenie mačiatok napr. "tri z piatich sú vhodné do chovu" :-D
Ak takíto chovatelia s niekým spolupracujú, tak väčšinou len s niekoľkými najbližšími kamarátmi, s ktorými si navzájom vymieňajú zvieratá, aby dosiahli aspoň zdanlivú nepríbuznosť zvierat. Svoje mačky milujú, ale mačacej duši takmer vôbec nerozumejú a v zásade ich ani nezaujíma. Život v globále a vývoj plemena ich nezaujíma a tak skôr či neskôr im proste ujde vlak.
3. evolučné štádium
V tomto štádium už môžeme hovoriť o "chovateľovi". Buď sa na tento evolučný stupeň dostal svojím vlastným úsilím, postupným prekonaním prvého a druhého stupňa, alebo začína svoj chovateľný život práve na tejto úrovni, lebo ho sem vytiahol "výťahom" jeho mentor nachádzajúci sa na vyššom stupni vývoja. To, či začiatočník na tejto úrovni zostane, alebo skĺzne niekam nižšie, prípadne sa svojimi vlastnými silami bude posúvať vyššie záleží od jeho vlastných ambícií, stupňa pochopenia problému, ochoty a zručností. Tak aký vlastne chovateľ na tomto stupni je?
Jednoznačne má ambície, silu a chuť. Má chuť učiť sa. Kladie veľký dôraz na vedomosti, zdravie a povahu zvierat na ktorých chová. Je ochotný pristúpiť aj ku radikálnejšiemu riešeniu a vyradiť z chovu zviera, ktoré má zdravotné problémy a to bez ohľadu na vlastnú finančnú stratu. Proste nechová na všetkom, čo má 4 laby a chvost. Selektuje a buduje si svoju vlastnú chovnú skupinu. Chovateľ v tomto štádiu už spolieha hlavne na vlastný rozum a riadi sa vlastným úsudkom. Zvieratá do chovu si vyberá nie podľa toho, kto mu je ich ochotný predať, ale podľa svojho vlastného posúdenia kvality zvieraťa. Ešte stále ale nedokáže úplne zodpovedne zhodnotiť kvality svojej chovnej skupiny v porovnaní so svetovou špičkou a má nereálne očakávania. Stále hľadá informácie, doplňuje si ich a hlavne porovnáva a robí závery. Napriek tomu, že má pocit, že vlastne toho veľa vie, si uvedomuje, že je potrebné stále sa vzdelávať.
Ak postupoval evolúciou, tak obvykle začínal s jednou mačkou, za čas si zaobstaral druhú mačku, potom za nejakú dobu vlastného kocúra. Nemáva veľa zvierat, ale o to viac stavia na kvalite svojich chovných jedincov. Mačky nemáva v chove 9 rokov (až kým to dá), ale postupne svoju skupinu obmieňa a pracuje s ňou. Snaží sa mať vo svojej skupine zvieratá, ktoré čo najviac zodpovedajú štandardu a jeho predstavám o chove. Už dávno nehovorí o tom "ako veeeľmi svoje zvieratá miluje", ale skôr sa snaží pochopiť ich potreby a rovnako aj ich dušu. Snaží sa, aby mal doma stabilizovanú skupinu zvierat, ktoré navzájom spolu vychádzajú, nikto nikoho neutiskuje, nikto nikomu neubližuje. Má len takú chovnú skupinu, ako mu to umožnia jeho priestorové možnosti. Rozumie tomu, čo jeho mačky potrebujú k tomu, aby boli zdravé a spokojné.
Spolupráca ... Veľmi často takýto chovateľ začínal s jednou mačkou, ktorú mu niekto predal - väčšinou nič moc kvalita. Jeho schopnosti mu ale umožnili, uvedomiť si, že táto mačka nie je celkom to, čo by v chove hľadal a tak sa začne pokúšať o spoluprácu a hľadá rady a pomoc u skúsených chovateľov. Hľadá často aj priateľstvo tých skúsenejších. Hľadá mentora - toho, kto ho bude viesť. Smola je, ak chovateľ na tomto evolučnom stupni nájde ako mentora niekoho zo stupňa 2 a neuvedomí si, že on je už v skutočnosti vývojovo oveľa ďalej. Veľmi často ho to vo vývoji zabrzdí, lebo nasáva myšlienky a dôveruje mentorovi, ktorý ho ťahá na svoju úroveň.
Takýto chovateľ sa nič nesnaží uponáhľať, postupuje pomaličky, postupne a hlavne sa stále vzdeláva. Ešte stále je ale pre neho najdôležitejšia jeho vlastná chovateľská stanica a to, aby mal najkrajšie zvieratá, alebo výstavne najúspešnejšie - podľa osobných ambícií. V tejto skupine už bizniiis model pozvoľna vymiera, lebo chovateľ si uvedomuje, že buď sa vzdá svojich predstáv o chove a klesne na 2. evolučný stupeň, alebo na chove mačiek jednoducho nemá šancu zarobiť. Nemáva mačiatka celoročne. Jeho hlavným cieľom nie je produkcia mačiatok a tak dopraje svojim mačkám čas na regeneráciu. Začína ako prioritu vnímať welfare svojich zvierat. Pretože je ochotný sa vzdelávať a hľadať informácie, veľmi rýchlo dokáže prísť na to, ako zabezpečiť svojim mačkách to správne prostredie a začne im rozumieť.
Chovateľ z tohto evolučného stupňa už dokáže selektovať svojich "chovateľských priateľov". Stupeň číslo 1 začína považovať za neprijateľný a zvieratá chovateľom na tomto stupni nepredá. Kúpiť mačiatko od takéhoto chovateľa je skvelý nápad, lebo vám dokáže (má schopnosti) poskytnúť chovateľský servis, dokáže vám poradiť v prípade problémov a stojí si za menom svojej chovateľskej stanice. Áno, možno mačiatka nebudú svetovej kvality, ale určite nebudú podpriemerné a takýto chovateľ vám už (väčšinou) dokáže zodpovedne zhodnotiť prednosti a nedostatky daného mačiatka. Zdravotné hľadisko sa v takejto chovateľskej stanici neobmedzuje na slová "chov je negatívne testovaný", ale chovateľ vám vie aj vysvetliť, ktoré choroby a prečo sú problémom v populácii ragdollov, má relevantné negatívne testy svojich zvierat, vie popísať príznaky jedotlivých chorôb, pozná svoje rodokmene aj zo zdravotného hľadiska - vie ktoré línie prinášajú možné riziko. A nie - v chove ragdollov sú to nie tie 4 základné slovíčka, čo poznáte z inzerátov - HCM, PKD, FELv a FIV :-D
Chovatelia sa väčšinou na tomto stupni chviľku zdržia, lebo potrebujú čas, aby si ujasnili ako ďalej. Niektorým sa zdá existencia na tomto stupni príliš zložitá a tak klesnú späť na stupeň dva, iní na tomto stupni dožijú svoj chovateľký život, lebo nemajú ambície posunúť sa ďalej a malá skupina chovateľov sa presunie na evolučný ďalší supeň.
4. evolučné štádium - "possible" mentor
Kladie veľmi veľký dôraz na vedomosti, zdravie a povahu zvierat na ktorých chová. Je ochotný pristúpiť aj ku radikálnemu riešeniu a vyradiť z chovu zviera, ktoré nespĺňa jeho predstavy o chovnom zvierati, či už z hľadiska povahy, alebo vzhľadu a to bez ohľadu na finančnú stratu. Veľmi dobre pozná potreby, požiadavky a túžby svojej chovnej skupiny a zaujíma sa podrobne aj o povahy, túžby a názory na život u každého svojho mačiatka. Ani náhodou to nie je o produkcii mačiatok, ale o tom, že skutočne hľadá pre svoje mačiatka nové domovy a reálne je schopný poskytovať kvalitný chovateľský servis - doživotne. Uvedomuje si, že jeho vedomosti sú na jednej strane veľmi hlboké, na druhej strane veľmi malé a snaží sa neustále, dlhodobo a celoživotne vzdelávať.
Chovateľ na tomto evolučnom stupni má úplne vyjasnené priority. Vie či chce pracovať na chove s cieľom dosahovať výstavné úspechy - a aj ich dosahuje (to sú písmenká GIC, SC, DSM, DWM, NW, WW, JW ...), alebo chce pracovať na zlešovaní svoje chovnej skupiny tak, aby čo najlepšie spĺňala jeho osobné preferencie. Chovateľ na tejto úrovni má nielen prečítaný štandard plemena, ale mu aj ROZUMIE a rešpektuje ho. Vie presne čo znamená "slightly concave" profile a uši posadené na širokej základni... Nenadraďuje svoj vlastný vkus štandardu a už veľmi dávno ustúpil od predstáv "tie mačiatka sú také roztomilé a také chlpaté". Má ujasnené, či chce pracovať na zlepšení genofondu a začína sa na svoju chovateľskú stanicu pozerať optikou celého plemena a nielen svojej vlastnej úzkej chovnej skupiny. Už začína chápať, že bez úzkej spolupráce s chovateľmi minimálne v európskom chovateľskom priestore sa nedá na tomto evolučnom stupni existovať. Pozor, spolupráca s chovateľmi neznamená, že má v chovateľskej stanici importy z iných krajín (často nakúpené od pochybných staníc z evolučného stupňa 2). Spolupráca znamená, že má medzi európskymi chovateľmi priateľov, ktorí jeho názory rešpektujú. Chov na tomto stupni nie je o skutočnosti "hurá podarilo sa mi ukecať chovateľa v zahraničí, aby mi predal zviera", ale chov je o tom, že som tomu zahraničnému chovateľovi partnerom a zviera mi predá, alebo na oplátku vymení za moju líniu preto, lebo mňa a môj chov rešpektuje.
Takýto chovateľ nemusí krvopotne študovať rodokmene, orientuje sa už globálne v líniách. Vie, ktoré línie v sebe prinášajú krásne huňaté chvosty, ktoré krásne otvorené oči a ktoré naopak majú zvieratá s problémami v začlenení sa do skupiny, či zdravotné problémy.
Kúpiť si mačiatko od chovateľa z takéhoto evolučného stupňa znamená jednoznačne výhru. Máte záruku stabilnej povahy, kupujete zviera, ktoré zodpovedá štandardu. Chovateľ vám vie presne povedať, ako sa bude vyvíjať. A ak vám bude tvrdiť, že z tohoto mačiatka vyrastie veľký, dobre stavaný ragdoll s tmavými očami - tak sa môžete na jeho tvrdenie spoľahnúť ako na tvrdnutie cementu - a to bez ohľadu na to, ako mačiatko vyzerá v čase, keď ho kupujete. V prípade, že sa čokoľvek udeje - lebo príroda je príroda - môžete sa spoľahnúť, že chovateľ bude pri vás stáť a budete mať jeho podporu, prípadne (podľa podmienok zmluvy) aj náhradné mačiatko. Meno chovateľskej stanice je pre tohoto chovateľa veľmi dôležité a záleží mu na tom, aby toto meno budoval (možno rovnako, ako svoju obchodnú značku).
Pozor - rovnako ako v prírode fungujú mimikry, tak to funguje aj v chovateľskom svete. Veľmi často sa chovatelia z evolučného stupňa 1 a 2 maskujú za chovateľov stupňa 4. Majú plnú pusu rečí, ale v skutočnosti - "skutek utek". Je len na vás a vašom vlastnom rozume, aby ste takéto správanie odhalili. Aby ste nechápali túto vetu nesprávne. Na evolučnom stupni jedna a dva nie je nič zlé. Aj pred človekom bola najskôr opica a pred ňou nejaký mnohobunkovec. Ak vám vyhovuje evolučný stupeň 1 alebo 2 - lebo také sú vaše vlastné priority, nie je na tom nič zlé. Dôležité je, aby ste si s chovateľom emocionálne rozumeli. Zlé je, ak máte iné očakávania a ste v v zásade oklamaní farebným návlekom na krídlach trblietajúceho sa motýľa.
5. evolučné štádium - úspešný chovateľ
Je to vlastne najvyšší stupeň, ktorý chovateľ môže dosiahnuť. A chovateľov, ktorí ho skutočne dosiahnu je veľmi málo. Dosiahnuť tento stupeň znamená, že ostatní chovatelia na tomto evolučnom stupni si považujú za česť, že môžu s vami spolupracovať. Tento stupeň sa nedá kúpiť, nedá sa preskočiť predchádzajúce stupne a nejakým zázrakom sa katapultovať až sem. Tento stupeň si musí chovateľ zaslúžiť svojim úsilím a dlhoročnou chovateľskou aktivitou.
Takýto chovateľ má široký okruh priateľov - v Európskom / svetovom rámci. Ale priateľstvo neznamená, že to deklaruje on sám. Priateľstvo znamená, že ho tí ostatní rešpektujú, nemajú problém mu predať zviera - alebo si zviera s ním vymeniť, že sa na jeho názory pýtajú. Ak sa takýto chovateľ zaručí za nejakého začiatočníka, tak jeho slovo má váhu a jeho rozhodnutie je rešpektované v plnom rozsahu. Vtedy ostatní chovatelia začiatočníka nelustrujú - lebo stojí na ním "niekto". Znamená to, že jeho meno, alebo meno jeho chovateľskej stanice rezonuje v v Európskom / svetovom rámci. Tento stupeň znamená, že jeho odchovy sú cenené nielen chovateľmi, ale aj posudzovateľmi na výstavách, ktorí ragdollom rozumejú.
Chovatelia na tomto stupni sú tí, ktorí majú morálne (a často aj faktické) právo ovplyvňovať vývoj plemena, meniť štandard.
Prosím nepleťte si takéhoto chovateľa s niekým, komu sa občas podarí kvalitné mača. Mačatá v takejto chovateľskej stanici majú stabilnú kvalitu a veľmi často aj vlastný rukopis chovateľa. Čo to znamená? To znamená, že keď sa chovateľ na 4. a možno aj na 3. stupni, alebo keď sa posudzovateľ na medzinárodnej výstave na takéto zviera pozrie, tak presne vie, z ktorej chovateľskej stanice prišlo. A vôbec nepotrebuje vidieť katalóg alebo rodokmeň. Takéto mača, alebo dospelý jedinec to má napísané veľkými písmenami červenou fixou na čele, že pochádza z danej chovateľskej stanice. Vrhy v takejto chovateľskej stanici majú tendenciu sa neustále zlepšovať, lebo chovateľ so svojimi zvieratami pracuje.
Toto už nie sú malé rodinné chovateľské stanice. V počte tri-štyri mačky a jeden kocúr sa nedá pracovať s líniami a zlepšovať kvalitu plemena. Takíto chovatelia sa buď chovu venujú ako svojej profesionálnej činnosti, alebo využívajú systém fosteringu a do menších staníc svojich mentee, alebo do rodín svojich priateľov si odkladajú svoje zvieratá, aby mali širšiu chovnú základňu a mohli so svojimi líniami pracovať. Títo chovatelia využívajú líniovú alebo diagonálnu plemenitbu s presne definovaným cieľom. Veľmi často majú v chovateľských staniciach 4., 6. alebo aj 10. generáciu svojich zvierat.
Títo chovatelia majú charakterovo vyrovnané a priateľské mačky. Veľa času venujú ich pohode a welfare v stanici je na najvyššej možnej úrovni súčasných poznatkov o behaviorálnych potrebách mačiek. V stanici uplatňujú veľmi prísnu selekciu - zdravotné, typové, povahové hľadisko je prioritou. Nefungujú systémom "snáď" a "uvidíme" a "možno". So svojimi dlhoročnými skúsenosťami už systém "možno" nepotrebujú. Takýto chovateľ má nielen veľké znalosti, cit pre plemeno a trvalú ochotu sa vzdelávať, ale má predovšetkým veľký kus chovateľského šťastia.
Chovatelia na tomto evolučnom stupni sú niekedy arogantní - ale za to už môže ľudská prirodzenosť a nemá to s chovom mačiek nič spoločné, niekedy pyšní na svoje chovateľské úspechy a niekedy veľmi pokorní, lebo si uvedomujú že pred nimi je ešte veľmi veľký kopec práce - minimálne taká dlhá cesta, akú už prešli. Dostať sa na evolučný stupeň 5 a zotrvať v ňom sa podarí len málokomu.
A čo dodať na záver? Myslím, že najlepšie nám dokážu poslúžiť slová klasika.
Antoine de Saint-Exupéry: Malý Princ
Od každého treba žiadať len to, čo môže dať. – kráľ
Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné. – líška
Verím, že tento článok bol pre majiteľov maznáčikov informujúci a pre chovateľov išpirujúci.
Ďakujem za podnetné diskusie na túto tému Ambre Mari, Ute Fricke, Charlotte Chardani a členom Ragdoll Breed Council, chovateľom SIB Eve Iltisovej a Kláre Kasíkovej a diskusiám s nimi na FB, ďalej za námet na článok kurzu Pawpeds G2 a G3.
zdroj: www.ragdoll.sk